Denník „čerstvej“ matky: dovolenka bez dieťaťa

Je to dva mesiace, čo som sa rozhodla, že si potrebujem odpočinúť. Sama. Bez partnera, bez dieťaťa. A je to týždeň, čo som sa vrátila zo surfcampu. A viete čo? Odísť bolo to najlepšie rozhodnutie, ktoré som pre našu rodinu mohla urobiť.

Nebol by to život, aby som nenarazila hneď na niekoľko úskalí svojho rozhodnutia. A väčšina z nich prichádzala z vonku.

To si teda „mama“

Nechať deväťmesačného syna doma „napospas“ ockovi, zatiaľ čo ja sa budem týždeň učiť surfovať, bolo pre mnohých ľudí z môjho okolia príliš silná káva. V hlave im pravdepodobne tancovali všetky tie obavy, či sa Kristiánkovi nebude príliš cnieť, či ho môj partner zvládne večer vykúpať a uspať a či budú mať obaja čo jesť. No čo myslíte, zvládli to?

Odpočinok? Nepotrebuješ

Mnoho maminiek mi dá za pravdu, že odpočinok je to hlavné, čoho sa im v prvých rokoch s dieťaťom nedostáva. Za tie dve hodinky, ktoré máte k dobru potom, čo drobca uspíte, energiu vážne nenaberiete. Mne tou dobou telo i mozog nekontrolovateľne gumovatie, takže okrem sledovania seriálu a vypitia pohára vína nezvládam už vôbec nič.

Mama je v očiach spoločnosti tá večne unavená, absolútne obetujúca sa bytosť, ktorá nemá na nič čas, okrem starostlivosti o potomstvo. Ale v lietadle predsa tiež nasadíte kyslík najprv sebe a potom až dieťaťu.

„Stráženie“

„Buď na neho dobrá, veď ti týždeň bude strážiť dieťa,“ hovorí mi babička káravo do telefónu. Strážiť? Veď je to tiež jeho dieťa, namietam. Nebude „mi ho strážiť“, ale proste s ním bude. Na Slovensku je bohužiaľ stále vžitá predstava, že dieťa by malo byť hlavne s mamou a že otec sa maximálne raz za čas premôže a chvíľku na neho dohliadne. Ale k čomu sú teda rodičia dvaja? My sme si to s partnerom od začiatku nastavili tak, že sa o syna staráme viac-menej rovnako. Jasné, kým som kojila, bol hlavný diel starostlivosti na mne, ale už je to dva mesiace, čo nekojím, a chlapci si svoju vzájomnú prítomnosť moc užívajú.

A je tu ešte jedna veľká téma: dôvera. Dôverujeme si navzájom, že sa dokážeme postarať o to najcennejšie, čo máme. A to z nás robí ešte lepších životných partnerov.

Bude sa ti strašne cnieť

Áno, cnelo sa . Ale vedela som, že Kristián je s mojím partnerom, a teda tým najlepším otcom na svete, takže som si ten smútok toľko nepripúšťala. Keď viete, že sa vášmu dieťaťu darí dobre, je omnoho ľahšie fungovať chvíľu bez neho. O to viac, keď vás denne preleje tak 150 hektolitrov rozbúreného Atlantiku, ktorého vlny sa snažíte „pokoriť“. A že som sa snažila.

Ty si im nič neuvarila?

Nie. Teda áno, jeden poctivý slepačí vývar, ktorý som v menších porciách zmrazila. Ale to bolo všetko. Aj keď Vojtove kulinárske skills začínajú a končia u prípravy párkov a pudingu z vrecka, nechala som ho, nech skúsi Kristiánkovi variť. Jasné, máme okolo seba skvelé babičky a tiež poctivú zásobu bio príkrmov, ktoré stačí ohriať, ale Vojto sa hecol a párkrát i uvaril sám. A aké to bolo? Asi dobré, Kristián si nesťažoval.

A čo bolo na celom tom výlete najlepšie:

1.       Byť zase chvíľku sama. Sama sebou.

2.       Možnosť prečítať si CELÝ časopis. A potom ešte raz.

3.       Po dlhej dobe zase spať nerušene osem hodín v kuse.

4.       Vedieť, že sa na svojho partnera môžem absolútne spoľahnúť.

5.       Fakt, že si chlapci za ten týždeň vybudovali svoj režim, systém a ešte pevnejší vzťah.

6.       Vrátiť sa späť domov

... s vedomím, že môžem tiež niekedy vypnúť.

Text: Viola Černodrinská Foto: Getty Images