Denník „Čerstvej“ matky: Taký normálny deň

Ako vyzerá normálny deň novopečenej matky? Kojí, prebaľuje, večeria v kúpeľni a stále sa dojíma.

5:20 Bežím tajomnou záhradou, snaží sa ma dohnať puma a miniatúrna verzia ťavy, obaja sú oblečení v oblekoch. Počujem slabé zakvílenie a hovorím ťave, že asi budem musieť ísť. Precitnutie, Kristián má hlad a plače. Môj autopilot ho vyťahuje z postieľky, kojí, necháva odgrgnúť a prebaľuje. Chcela by som ešte spať. Synček nie.

6:00 nespím. Kristián hvízda, cucá si pri tom ručičku a ja sa snažím udržať svoje očné viečka, aby nepadali. Padajú. Asi vážne bude lepšie vstať. Pes Františka si to myslí tiež a s nádejou v očiach to napáli k dverám.

6:05 Vo svojej milovanej moka kanvičke pripravujem kávu a prajem si, aby jej kapacita nebola jeden a pol šálky, ale prinajmenšom hektoliter.

6:15 Kristián niečo hovorí našej dvojmetrovej kvetine. Pijem kávu, čítam si správy, hltám toast s jahodovou marmeládou a snažím sa Františku presvedčiť, že si má ísť ešte ľahnúť.

9:00 Asi tu nemusím rozvádzať, ako vyzerá prechádzka parkom s kočíkom a šesťročnou stavačkou, ktorá nenechá chladnú jedinú veveričku, holuba, konkurenčnú fenu, bežca alebo cyklistu. Slovo „prepáčte“ vypúšťam z úst takmer nonstop.

11:00 Kojím, pri tom vybavujem maily a iba teraz mi dochádza, že som si na dnes dohodla obed s kamarátkou. Letím do sprchy, po piatich minútach počujem Kristiánov plač. Rovnako ako včera, predvčerom i deň predtým. Rýchlo si namydlím hlavu, opláchnem a letím synčekovi podať cumlík. Hneď sa upokojí. Obliekam sa, náhlivo Kristiána prebaľujem, pričom si pociká bodyčko a mne šaty. Prezliekam sa a píšem kamarátke, že sa ospravedlňujem, ale budem tam o 10 minút neskôr. Uff. Teraz len prebaľovaciu tašku, kľúče, kabelku a..... aha, toto bude na dlhšie. Kristián sa pokakal. Vymieňam plienku a píšem kamarátke, že do dvadsiatich minút tam už naozaj budem.

Po 45 minútach dorážam na miesto. Po ceste metrom, prvej jazde s kočíkom po eskalátore a kojení na stanici metra Krížikova som spotená ako prasa. Ako to tie instagramové matky robia, že pôsobia tak sviežo?

16:00 Sme doma. Zabudla som, že mám vyprané oblečenie v práčke. Zapínam ju teda druhý krát. Kojím, prebaľujem, hojdám.

16:30 Vyrážam na krátku prechádzku so psom a miminkom v šatke. Spí ako anjelik. Snažím sa rozpamätať, o čom že som to mala napísať článok.

17:00 Sedím pri počítači, Kristián mi spí v náručí a na mňa padá únava. O to viac, keď si uvedomím, že mám pred sebou ešte celý večerný maratón kúpania, kojenia a uspávania. A tiež potrebujem napísať ten článok.

19:00 Prebudí ma chrastenie kľúčov v zámku. Vojto. Usmieva sa, berie si ešte spiaceho Kristiána do náručia a rozhliada sa po našom byte, kde to vyzerá, ako by tam niekto hodil granát.

20:00 K večeri máme pizzu z mrazničky. Nič lepšieho nevymyslím. Večeriam pri vani, zatiaľ čo sledujem, ako sa Vojto člapká s Kristiánom. Syn sa smeje a ja sa dojímam.

21:00 Uspávame. Kristián sa ticho kolíše v postieľke, Vojto mu spieva a mne zase padajú viečka únavou. Zvládli sme ďalší spoločný deň!

22:00 Zaspávam. Mám oblečenie v práčke. A deadline článku na krku. Zober to čert. Článok vyperiem zajtra.

Text: Viola Černodrinská Foto: Getty Images