Som vyštudovaná antropologička, bývalá novinárka a fanatická milovníčka kávy a úhľadných papierových blokov. Lenže môj život je teraz tak trochu naruby – už pár mesiacov mu velí niekto iný. A tomu sa zrovna prerezávajú jednotky.

03:00 Zo sna ma prebúdza zvláštne kŕkanie doprevádzané vášnivým prevaľovaním sa na posteli. Sem tam mi niekto dá facku. Nevadí mi to, spím ďalej. Fakt by som sa dnes chcela vyspať. Pichnutie do oka, zakňučanie do ucha, dobre dobre, už som hore. Kristiánko plače.

03:10 Držím ho v náručí, hojdám, maznám. Partner medzitým pripravuje sunar.

03:20 Kristián sunar opakovane odmieta. Ručičkami si chytá ďasná a plač strieda občasný krik. No áno, zúbky. Vďaka Bohu za tie hrubé steny u nás v dome. Podľa intenzity synovho plaču by si susedia mohli myslieť, že mu robíme niečo strašného.

03:40 Syna preberá Vojto a vydáva sa s ním na tour de byt. Niekedy to zaberá.

04:00 Dnes nie. Siaham po homeopatikách na nočnom stolíku a géle na ďasná.

04:12 Zabralo to. Uff.

06:00 Znovu vreskot. Plač. Prsty v nose, mojom. Idem urobiť mlieko.

08:00 „Baka baka.“ Otváram oči a oproti mne sedí Kristiánko v ovečkovom pyžamku, usmieva sa a niečo hovorí. Nikdy sa toho úsmevu s prikrčeným nosíkom nenabažím.

08:05 Vstávame. Zahliadla som sa v zrkadle. Áno, som to ja. Bohužiaľ.

08:10 Usádzam Kristiána do sedačky a podávam mu ovocnú kapsičku k raňajkám. Sebe varím asi 60 litrov kávy. Medzitým robím face jogu a pijem vodu s citrónom. Ja sa tomu nevyspatiu a gravitácii vzopriem!!!

08:20 Kapsička zjedená a rovnomerne rozotrená po stole, pyžame i našom psovi.

09:00 Hráme sa. Kristián s obalom od vajec, ja s počítačom. Snažím sa aspoň prečítať maily. Jasné na tento rýchlo odpoviem, na ďalšie tiež a pripojím prílohu. Plač. Kristiánkov. Tentokrát mu Františka vzala hračku, s ktorou sa chcel hrať. To je život, no. Aspoň u nás doma.

10:30 Ideme spať. Kristiánko plače, siaha si do pusinky, bolia ho ďasná. Je mi ho ľúto. Spievam a kolíšem ho a vyzerá, že to zaberie. Zaspáva na mne. Pravidelné šlofíčky sú fajn. Veľmi fajn. Len keby som sa po nich nebudila ešte unavenejšia, než pred zaspaním. Koľko minút že má trvať osviežujúci spánok cez deň? Dvadsať?

11:30 Tak dvadsať minút to fakt nebolo. Vytuhli sme na hodinu. Teraz len pripraviť obed a ide sa von. Jasné, takže obedík, upratať tú časť, ktorá skončila na zemi, na stene, opäť na psovi a na mne. Nie, s čistým tričkom sa neobťažujem.

12:30 Fenka Františka v parku lieta ako o život, veveričky tiež. Tie právom. Kristián to všetko pozoruje zahryznutý do madla kočíka.

13:45 Olovrant. Jabĺčka s nastrúhanou mrkvou sú top! Dala som ich na chvíľu do chladničky a bolo vidieť, ako synovi robí dobre, že je niečo studené.

14:30 Kristián zaspáva. Po chvíľke sa s plačom prebúdza. Siaha si do pusinky a ja ho utešujem, maznám. Synček znovu zaspáva, tentokrát na mne. Vyzerá to, že spí tvrdo. Akonáhle sa ale vzdialim, okamžite sa prebudí. Tak budeme maznať. Dlho.

17:00 Hráme sa. Ja Kristiána akože naháňam po obývačke a on akože uteká. Smeje sa ako blázon a ja tiež.

18:00 Večera. Pripravila som mu zdravšiu verziu kuraťa na paprike. Tú má rád. Dnes ju však razantne odmieta, dokonca tak, že sa pri tom opäť rozplače. Utešujem ho a dávam mu vychladený biely jogurt (ďalšia stávka na istotu). Vyzerá, že mu to moc chutí. Uff. Svet je znovu v poriadku.

19:30 Čakanie na otecka a potom kúpanie. Kristián už vo vani neleží, ale musí stáť!! To dá predsa rozum, veď má nohy. Takže pekne pruží, hmká si pri tom a smeje sa. A ja by som chcela zastaviť čas.

20:30 Prvý pokus o uspanie prekvapivo vyšiel. Kristián je po dnešku veľmi unavený. Poviem vám, že tie zuby teda nie sú sranda.

20:45 Sŕkam pohár červeného a mám pocit, že som asi vrástla do gauča. Nemohol by ma niekto osprchovať a uložiť do postele, prosím?

21:15 Ešte kontrolujem maily. Sľúbenú prílohu som dopoludnia nepripojila, zabudla na jeden deadline a nakoniec poslala zlý súbor. Áno, nech žijú zuby. Bude lepšie. Všetko je to len fáza.

Text: Viola Černodrinská  Foto: Getty Images