"Ty mi otvoj, oci a ja tuknem" alebo "Spieva celá rodina"

Priznávam, nie som zástancom hračiek tohto typu. Radšej kupujem drevené vkladačky, prevliekačky, prípadne hudobné nástroje... No, ale, čo urobíte, keď sa Ježiško u starkej rozhodne, že toto je super hračka a váš drobec ju musí mať? A aby nebolo málo, pre istotu prinesie rovno dve☺.  

Preglgla som a skúsila som prijať. Krpca to aj tak nezaujalo natoľko, že by odstavil moje obľúbené manipulatívne hračky rozvíjajúce jemnú motoriku ☺. Bolo mi starkej ľúto. No, nie dlho. Našťastie je tu starší brat. 11ročný. A ten len na to čakal, kedy to ten mravček odloží. No dlho sa netešil, lebo keď pustil pár zvukov, bolo jasné, že tiché vkladačky pôjdu preč. A keď naše žabiatko pred spaním ockovi zahlásilo: "Ty nešikovník. Stúpil si mi na nošku." A v  zápätí opravil: "Ty nešikovník. Stúpil si mi na nôžku," s dôrazom na ô, pochopila som, že to bude mať niečo do seba. A veru tieto kúzelné knižky bral do rúk čoraz častejšie.

Raz jednu priniesol ocinovi, posadil sa mu na kolená a hovorí:

"Ty mi otvoj, oci a ja tuknem." A onedlho sme sa vzájomne pristihovali pri pospevovaní tej istej piesne: "Ženilo sa motovidlo, ..."

Mimochodom, výborný nápad, ten otvor na uchopenie. Aspoň mu to nepadá pri prenášaní ako ostatné knižky ☺.

Ako som ho pri čítaní "rozprávajúcim perom" pozorovala, prišla som na to, že to nie je len taká obyčajná zvuková hračka z hračkárstva. Už viem, aké majú kúzelné knižky prednosti a čo všetko sa deti pri nich naučia. Už len to množstvo pojmov, ktoré obsahuje každá z nich, neuveriteľne rozširuje slovnú zásobu. Náš syn má dva a pól roka a patrí medzi deti, ktoré sa dokážu s jednou hračkou hrať maximálne 5 minút a hneď siahajú po ďalšej. Tak to bolo zo začiatku aj s kúzelnými knižkami. Preťukával perom sem a tam, až som bola z toho trochu nervózna. Žiaden text nenechal doznieť celý.

Po dvoch mesiacoch čítania som zbadala, že si vie sám prepnúť, ktorú knižku ide čítať, čo chce, aby mu pero rozprávalo, ba dokonca včera reagoval aj na kvízové zadanie. Tam som zistila, že nestačí, aby dieťa malo správne napozerané obrázky, ale aj správne napočúvané texty a ešte musí pri niektorých otázkach aj porozmýšľať, lebo priamu odpoveď tam nenájde. Takže aj logické myslenie má možnosť rozvíjať. To ma ako učiteľku mimoriadne potešilo.

Momentálne naše "bejby" najradšej púšťa texty a zvuky nahraté pri jednotlivých obrázkoch. A tu ma nadchlo, že musí správne trafiť, aby počul, čo hovorí červíček, ako píska kačička vo vani, či ako zvoní zvonček pripevnený na chomúte koňa. Sú totiž dosť maličké. A tak som pochopila, že autori mysleli aj na tréning jemnej motoriky a pozornosti. Nahrávky sú tak pútavé, že priam vyhľadáva všetko malé a nejako schované či prekryté. Jednotlivé zvuky spája s realitou. Keď som odtiahla záclonu, povedal mi, že aj v knižke sa tak odťahuje záclona ☺.

Úžasné! Čim dlhšie tie knižky máme, tým viac pozitív, pri hraní sa s nimi, nachádzam. Čím ma ešte prekvapia?

Text: Zuzana Tabáčáková, učiteľka 1. st. ZŠ a MŠ Nižná, aktuálne na materskej Foto: Zuzana Tabačáková